Sťahovanie PLŽ na skanzen v Pribyline
Obzvlášť jedinečnou a hádam aj prelomovou udalosťou v novodobých dejinách Považskej lesnej železnice bolo jej presťahovanie na úplne nové pôsobisko. Železnička tak definitívne opustila doliny v povodí Čierneho Váhu a spolu s technikou sa usadila v areáli skanzenu - Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Myšlienka presťahovať železničku zarezonovala už v čase, keď sa skanzen otváral v roku 1991. Vtedy však takmer kompletná trať v úseku Liptovský Hrádok - Svarín dávala nádej, že sa železnička sprevádzkuje na pôvodnom mieste. Pokusy o oživenie a zachovanie v pôvodnej lokalite boli neúspešné a v posledných rokoch už nerealizovateľné, na druhej strane narastali škody, ktoré vznikali rozkrádaním expozície.
Rozhodnutie o sťahovaní začalo nadobúdať reálnu podobu v marci 2001. Uskutočnili sa prvé rokovania, ktorých sa zúčastnili zástupcovia Liptovského múzea, Čiernohronskej železnice a ŽSR. Bola prisľúbená pomoc aj zo Železničného vojska, ale ich predfaktúra bola taká vysoká, že sa od tejto formy pomoci upustilo.
Členovia Spoločnosti pri Považskej lesnej železnici začali pripravovať techniku na sťahovanie. V auguste 2001 sa previezli prvé metre koľají a podvaly, z ktorých bola v skanzene postavená odstavná koľaj (link foto). Pre železničku sa začal pripravovať nový domov. Ako priestory pre budúce depo a expozíciu sa využili haly, ktoré slúžili pri výstavbe skanzenu.
22. novembra 2001 mohli obyvatelia Liptovského Hrádku vidieť v meste auto so zaujímavým nákladom. A čudoval sa aj skanzen, hoci kaštieľ z Parížoviec na svojom pôvodnom mieste, skôr ako dedinku zaplavila priehrada Liptovská Mara, bol na parné rušne z Košicko-bohumínskej dráhy zvyknutý. (link foto)
Sťahovanie rušňov a vagónov skončilo 10. apríla 2002 (link foto). Postupne sa demontovalo a previezlo koľajisko z depa v Liptovskom Hrádku (link foto), Kráľovej Lehoty a Svarína.
Krádeže však neustávali ani počas prevozov, ba ku koncu nadobudli rozmer živelnej pohromy.
Ústretovosťou Liptovského múzea, inštitúcie zodpovednej za Považskú lesnú železnicu, obetavosťou členov Spoločnosti pri PLŽ ako aj všetkých zúčastnených na prevozoch, sa podarilo zachrániť ešte podstatnú časť budúcej trate a expozície. To dáva veľkú nádej, že v skanzene sa možno už v blízkej budúcnosti podarí sprístupniť a spojazdniť naozaj pozoruhodnú a veľmi cennú technickú pamiatku, ktorá bude zdrojom radosti a centrom záujmu turistov i ľudí z blízkeho či vzdialenejšieho okolia.
