Považská lesná železnica

 

Úzkorozchodná železnica ako technická pamiatka je veľmi špecifická. Jej podstata dáva veľa možností, ale potrebuje kvalitné manažovanie jednotlivých činností.

 

Základom vízie budúcnosti PLŽ má byť fakt, že železničku treba chápať nielen ako technickú pamiatku v rámci skanzenu, ale aj ako súčasť celého regiónu horného Liptova.

 

Takéto chápanie jej pri plánovaní budúcnosti otvára oveľa širšie možnosti.

Jedným z prvých krokov, okrem záchrany “torza” železničky, má byť vybudovanie a sprístupnenie aspoň časti jej expozície čo sa podarilo zrealizovať a 13.júna 2004 bola statická expozícia PLŽ v skanzene slávnostne otvorená. (foto) Depozitár PLŽ v Liptovskom Hrádku nikdy nebol chápaný ako expozícia. Chýbali vhodné podmienky pre uskladnenie a prezentáciu exponátov. Spoločnosť pri PLŽ to chápe ako akýsi dlh voči obyvateľom a návštevníkom regiónu.

 

Ďalším z krokov je vybudovanie cca 1200 metrov dlhej železničnej dráhy na území skanzenu, kde sa plánuje prevádzkovať doprava návštevníkov pomocou parného rušňa. Popri trase železničky postupne vzniknú expozície, ktoré by zo začiatku približovali návštevníkom jednotlivé činnosti, súvisiace s dopravou na lesnej železničke, neskôr s lesným priemyslom a spracovaním dreva vôbec. 

 

Nemenej dôležitá je potreba zariadiť ekonomické toky v múzeu tak, aby sa financie získané železničkou použili na jej údržbu a zveľaďovanie. 

V priebehu najbližších rokov spolu s dotknutými obcami a majiteľmi pozemkov možno vypracovať plán rozvoja železničky a železničnej dráhy v regióne Račkovej doliny. Zároveň sa im môže ponúknuť pomoc pri plánovaní, projektovaní a budovaní železničnej dráhy. 

Zaujímavé by tu mohlo byť vypracovanie súboru ponúk pre vidiecku turistiku v rámci regiónu,  v ktorom by bola zahrnutá aj železnička a skanzen.

 

Toľko stručne o navrhnutom pláne rozvoja PLŽ v pribylinskom skanzene.

Podľa predbežného projektu v roku 2005 rozpočet na realizovanie prvej etapy – výstavba expozície a železničnej dráhy na pozemku skanzenu – sa pohybuje po prepočte na eurá v rozpätí 863 000 € (26 mil. Sk) až 1 029 000 € (31 mil. Sk). Druhá etapa v rozmedzí 398 000 € (12 mil. Sk) až 498 000 € (15 mil. Sk) bude vedená na pozemku urbárskeho spoločenstva a napojí železničku na parkovisko pred skanzenom. Výška rozpočtu tretej etapy, ktorá by spájala expozíciu s ústím Račkovej doliny, závisí od výberu trasovania železnice.

Pri projektovaní trasy "preložky" PLŽ sa hľadal najoptimálnejší terén a rešpektovali danosti a prírodné krásy územia. (link foto okolie skanzenu)

 

Schématický náčrt (link mapy) budúcej železničky, I. a II. etapa.

 

Najpotrebnejší faktor pre trvalo udržateľný rozvoj železničky, ktorý však možno aplikovať na akúkoľvek činnosť, je ľudský činiteľ. Kým nedokážeme zariadiť, aby sa starali o železničku ľudia, ktorí majú k nej vzťah (a nie len obchodný), všetka snaha o záchranu bude iba predlžovaním jej agónie. Toto zistenie by malo byť ako pozadie pri akejkoľvek myšlienke či rozhodnutí o budúcnosti Považskej lesnej železnice.

 

Je to projekt náročný, ale nie nerealizovateľný. Je to aj cieľ, ktorý si Spoločnosť pri Považskej lesnej železnici stanovila ako prioritný vo svojich stanovách. (link stanovy SPLŽ)